Rozviklaná stolička je takmer vždy vec spoja, nie dreva. Čap v dlabe sa uvoľnil, lepidlo zoxidovalo a pri každom sadnutí sa spoj pohne o pol milimetra. Ak do takej štrbiny nasilu vtlačíte moderné disperzné lepidlo, zafixujete ju v nesprávnej pozícii.
Postupujeme opačne. Stoličku rozoberieme — pri glutínovom lepidle pomôže para alebo teplý vlhký obklad, ktorý spoj po dvadsiatich minútach pustí bez poškodenia. Práve preto sa v reštaurovaní stále používa kostné lepidlo: je reverzibilné a rozhoduje o tom, či sa kus dá opraviť aj o tridsať rokov.
Staré lepidlo z čapu i dlabu vyškrabeme dočista. Zvyšok pôsobí ako separačná vrstva a je najčastejšou príčinou, prečo sa oprava po roku vráti. Ak je čap zúžený, nadstavíme ho tenkou dýhou nalepenou na plochu, nie zápalkami a nie skrutkou.
Lepenie robíme v jednom takte a s prípravou. Zvierky, podložky, vlhká handra a hodinky — glutínové lepidlo dáva približne dve minúty na zloženie. Uhlopriečky sedu musia byť po zovretí rovnaké; rozdiel 3 mm znamená, že stolička bude „krivkať“ navždy.
Po dvadsiatich štyroch hodinách zvierky uvoľníme a stoličku necháme deň stáť bez zaťaženia. Prvý test je vždy jemné bočné zatlačenie, nie sadnutie. A ak drevo v okolí spoja praská, riešime konštrukciu — vtedy pribudne vlepený kolík alebo nová priečka.